cs
Rovina, hmly a biela farba
Dokumentárny film o vzácnom biotope slovenských nížin počas jesenného a zimného obdobia... Hmly, namŕzajúca tráva, teplé tóny miznúcej vegetácie. V krajine len šelest, vietor v listoch korún a tráv. A dažde... Rovina je ako zamknutá. Ešte hýri ohňostrojom farieb, ale šedé tóny sa už ohlasujú. Prelínanie ročných fáz ide väčšinou plynulo, takmer nebadane. Mnohé už zo slovenských rovín Dunaja, Latorice, Laborca a Tisy odletelo. Spevy avifauny a bzučanie v trávach skončilo. Vo vode sa začali veľké presuny rýb na zimoviská. Polia, lúky, lesy a háje, spolu s vodou sa menia do tých najrôznejších podôb. Pod ľadom je život studený a farba modrá. Život tu nie je ľahký. Október a november sú síce mesiace hmiel, rosy a dažďov, ale aj farebných, teplých obrazov listnatých stromov. No ešte chvíľu a biela zafarbí priestor monotónnych rovín. Tu, v tomto zimnom, vyprázdnenom, mysterióznom priestore bez pohybu, farba zmizla, spolu s aktivitami takmer celej ichtiofauny. Pred nami kilometre „prázdnej“ vody, hľadanie a len pusté dno. Bezútešnosť ako vyšitá. Keď v čistej vode začnú na horizonte zo šera vychádzať potopené siluety stromov, viem, že plávame takmer iste k zimovisku kaprov a pleskáčov. Kto robí spoločnosť týmto druhom rýb? Všetko je to pospletané v zatopených kríkoch a pňoch. Aj plávať je tu nebezpečné. Dolu pod potápačom dno plné bahna, nad hlavou zas plafón stromov a ich konárov. Pohybom rýb stúpa sediment a voda sa kalí. Sme ako v mlieku. Každý biotop je iný. Odlišná je jeho teplota, farba vody, iná je i obsádka rýb. V modrej studenej vode premávajú obrovské húfy bielych rýb. Ako galérie sú pod vodou rozostavené steny s dierami rakov. V stĺpcoch hlbokej vody striehnu šťuky. Zubáče sú v každom období spoločenské ryby. Zimujú tiež spoločne. Pod zamrznutou hladinou, v ľadovej diere, zavesený na bezpečnostné lano sledujem mysteriózne obrazy, ktoré sa predo mnou otvárajú. Keď je v decembri krajina biela, spolu so snehom prichádza k pláňam vody aj mráz. Voda zamŕza. Podmienky pre život sú ťažké, ale žiť sa musí. Posledný migranti odleteli, ťahy vtákov ustali. Okolo 10. novembra odlietajú posledné veľké kŕdle žeriavov popolavých do Afriky. Rovina východného Slovenska, kukuričné polia neďalekej Pusty namŕzajú. Mnohé ramená riek a kanálov spútal ľad. Len veľké vodné systémy plné vody majú také silné prietoky a hrádze, že voda pod nimi je otvorená, nezamŕza. Avifauna zo Škandinávie, ale i domáce druhy sú nútené žiť na našom území. Všetci už tento životný priestor objavili. Labute, lysky, mnohé druhy kačíc, divých husí, ba aj najväčší predátor medzi vtákmi – orliak morský.(RTVS)
Více informacíPodobné tituly
O pořadu
Dokumentárny film o vzácnom biotope slovenských nížin počas jesenného a zimného obdobia... Hmly, namŕzajúca tráva, teplé tóny miznúcej vegetácie. V krajine len šelest, vietor v listoch korún a tráv. A dažde... Rovina je ako zamknutá. Ešte hýri ohňostrojom farieb, ale šedé tóny sa už ohlasujú. Prelínanie ročných fáz ide väčšinou plynulo, takmer nebadane. Mnohé už zo slovenských rovín Dunaja, Latorice, Laborca a Tisy odletelo. Spevy avifauny a bzučanie v trávach skončilo. Vo vode sa začali veľké presuny rýb na zimoviská. Polia, lúky, lesy a háje, spolu s vodou sa menia do tých najrôznejších podôb. Pod ľadom je život studený a farba modrá. Život tu nie je ľahký. Október a november sú síce mesiace hmiel, rosy a dažďov, ale aj farebných, teplých obrazov listnatých stromov. No ešte chvíľu a biela zafarbí priestor monotónnych rovín. Tu, v tomto zimnom, vyprázdnenom, mysterióznom priestore bez pohybu, farba zmizla, spolu s aktivitami takmer celej ichtiofauny. Pred nami kilometre „prázdnej“ vody, hľadanie a len pusté dno. Bezútešnosť ako vyšitá. Keď v čistej vode začnú na horizonte zo šera vychádzať potopené siluety stromov, viem, že plávame takmer iste k zimovisku kaprov a pleskáčov. Kto robí spoločnosť týmto druhom rýb? Všetko je to pospletané v zatopených kríkoch a pňoch. Aj plávať je tu nebezpečné. Dolu pod potápačom dno plné bahna, nad hlavou zas plafón stromov a ich konárov. Pohybom rýb stúpa sediment a voda sa kalí. Sme ako v mlieku. Každý biotop je iný. Odlišná je jeho teplota, farba vody, iná je i obsádka rýb. V modrej studenej vode premávajú obrovské húfy bielych rýb. Ako galérie sú pod vodou rozostavené steny s dierami rakov. V stĺpcoch hlbokej vody striehnu šťuky. Zubáče sú v každom období spoločenské ryby. Zimujú tiež spoločne. Pod zamrznutou hladinou, v ľadovej diere, zavesený na bezpečnostné lano sledujem mysteriózne obrazy, ktoré sa predo mnou otvárajú. Keď je v decembri krajina biela, spolu so snehom prichádza k pláňam vody aj mráz. Voda zamŕza. Podmienky pre život sú ťažké, ale žiť sa musí. Posledný migranti odleteli, ťahy vtákov ustali. Okolo 10. novembra odlietajú posledné veľké kŕdle žeriavov popolavých do Afriky. Rovina východného Slovenska, kukuričné polia neďalekej Pusty namŕzajú. Mnohé ramená riek a kanálov spútal ľad. Len veľké vodné systémy plné vody majú také silné prietoky a hrádze, že voda pod nimi je otvorená, nezamŕza. Avifauna zo Škandinávie, ale i domáce druhy sú nútené žiť na našom území. Všetci už tento životný priestor objavili. Labute, lysky, mnohé druhy kačíc, divých husí, ba aj najväčší predátor medzi vtákmi – orliak morský.(RTVS)